Rozhovor s trénerom roka 2019 Richardom Bačom (1.časť)
Dátum: 17.04.2020
Zobrazené: 1635x
Autor: MIBA
Začiatok apríla sa niesol v znamení ankety TOP FUTSAL 2019. Pred pár dňami sme vám priniesli rozhovory s víťazom ankety TALENT ROKA Kevinom Kollárom a Sebastiánom Bačom, ktorý sa umiestnil na treťom mieste. Dnes vám prinášame rozhovor otca druhého menovaného, nášho trénera Richarda Bača, ktorý ovládol anketu TRÉNER ROKA. V prvej časti rozhovoru sa dozviete, aké boli Ričiho trénerské začiatky, ako sa dostal do Banskej Bystrice, ale aj to, či by teraz tiež prikývol na ponuku trénovať MIBU.
V ankete TRÉNER ROKA si sa na základe hlasovania odborníkov umiestnil na prvom mieste. Aká bola tvoja prvotná reakcia, čakal si, že by si medzi kolegami z iných klubov mohol zvíťaziť?
„Bolo to pre mňa veľkým prekvapením. Je to už mnoho rokov dozadu, kedy som túto súťaž naposledy vyhral. Je to moja tretia výhra v tejto súťaži a veľmi si ju vážim. Porovnal by som ju k tej mojej prvej výhre, kedy sa mi podarilo vyhrať nad veľkým trénerským mágom Milanom Kollárom. To meno bol vtedy pojem. Podobné prekvapenie sa stalo aj teraz. Poraziť Mariána Berkyho, či Braňa Škorca je tiež nemalý úspech. Túto anketu beriem s nadhľadom, ale teší ma že si niekto všimol moju robotu. Je to správna motivácia pokračovať v načatej práci ďalej.“
Aké boli tvoje trénerské začiatky?
„Moje trénerské začiatky sa viažu na môj klub kde som s hráčskym futsalom končil, teda RCS (predtým TTR) Košice. Počas sezóny skončil ako tréner Tomáš Harda a tak šéf tímu narýchlo hľadal náhradu. Našiel ju v Petrovi Bruňackom. Skúsený harcovník Bruno, ako ho všetci voláme, si vybral ako asistenta práve mňa. Vtedy to začalo. Kým Bruna to ešte ťahalo na palubovku, ja som vedel, že moje ďalšie kroky budú smerovať k trénerstvu. Nechcel som sa tomuto remeslu venovať ako hrajúci. Po polročnej spoločnej spolupráci prišla v lete ponuka stať sa hlavným trénerom v Košiciach. S Brunom sme veľkí kamaráti a tak sme si to najskôr medzi sebou vydiskutovali. Zachoval sa férovo a otvoril mi trénerské dvere. V tej dobe sme museli úplne prebudovať tím. Bola výmena veľmi skúsenej a úspešnej generácie, ktorá bola dvakrát majstrom Slovenska. Začal som pracovať s mladými perspektívnymi hráčmi, ktorých som si vytipoval v juniorských ligách. Veľmi mi v tom pomáhal nestor československého futsalu, dlhoročný šéf košického futsalu Martin “Maco” Andor. Nechal ma pískať zápasy juniorskej ligy stredných škôl. Tam som mal možnosť vábiť hráčov do ligového mužstva. Musím spomenúť tie mená Klema, Kozár, Kyjovský, Brunovský, Serbin, Grega. Títo chlapci mali 16-18 rokov a pomaličky zisťovali, aký je futsal krásny šport. Do mužstva ešte pribudli trochu starší hráči ako Hernandez, Grutka, Gajdoš a zrazu sa vytvorila generácia, ktorá trávila všetok svoj čas spolu. Bolo to rozprávkové. Niektoré veci v športe sa neopakujú, ostanú za nimi len spomienky. Ako hlavný tréner som v RCS-ku pôsobil 3 sezóny.“
V tom čase prišla aj ponuka trénovať reprezentáciu do 21 rokov...
„Áno, postupne som sa dostal aj do reprezentácie. Najskôr ako asistent Janka Janíka v 21-tke a potom prišla ponuka trénovať “áčko“ Slovenska. To bol môj sen, keď som začínal s trénovaním.“
Nasledoval tvoj prvý zahraničný angažmán. Je to tak?
„Presne tak. Prišla ďalšia zaujímavá ponuka, keď si ma všimol maďarský klub Berettyóújfallu. Profesionálny klub, ktorý mal tie najvyššie ciele. Bolo to ťažké rozhodovanie, musel som sa vzdať mojej práce, odlúčiť od rodiny. Som ale typ človeka, ktorý rád prijíma výzvy. A toto bola výzva. Prvýkrát som mal možnosť trénovať zahraničných hráčov z Brazílie a Rumunska. Žiaľ, pocítil som na vlastnej koži aké je trénerstvo vrtkavé zamestnanie. Po roku som sa vrátil domov. Ponúk nebolo veľa, prišla zo susedného košického mužstva PKP Košice. Prežil som tam krásne 2 roky, boli sme takou šťukou ligy. Zase som vytiahol mladých hráčov Obermana, Ricka, Dóšu a Drahovského. Mal som obrovské šťastie na výborných hráčov, ale najviac si cením ich prístup k športu. To sú takzvaní srdciari! Po dvoch sezónach som vymenil svoje rodné Košice za Prešov.“
Rivalita medzi Košicami a Prešovom je každému známa, ako si sa s tým vysporiadal?
„Tie začiatky som skutočne nemal ľahké. Musel som si domácich získať na vlastnú stranu. Po doplnení Košičanmi sme vytvorili dobré mužstvo, ktoré sa dokonca dostalo do finále celej ligy a fanúšikovia mi už aj odpustili, že som prišiel Košíc. V Prešove som vytiahol ďalšieho žolíka Marka Hudáčka. Po dvoch sezónach som sa vrátil do Košíc. V Košiciach žiaľ už nebol žiadny prvoligový klub, tak som sa vrhol na juniorov. Poctivou a svedomitou prácou sa nám za posledné 4 roky podarilo trikrát získať titul majstra Slovenska v junioroch. Opäť sa tu vychovala nová generácia Košického futsalu, žiaľ, ani jeden z hráčov v Košiciach nepôsobí, keďže metropole východu chýba zastúpenie v lige. Spomeniem mená ako Kušnír, Péchy, Kofčák, Turek, Lukáč, Bačo a Kuruc. No a nasledovala moja zatiaľ posledná ponuka z Banskej Bystrice. Týmto by som sa chcel poďakovať všetkým majiteľom a sponzorom, bez nich by toto všetko nebolo. Vďaka páni Pavol a Peter Miškov, Mezei, Kuľbaga, Šarišský, Michalčin, Lukovíny, Gedeón a Milan Babjak.“
Už keď si načal tému Banská Bystrica a spomenul si aj nášho prezidenta...V jednom z rozhovorov si uviedol, že za príchodom do Banskej Bystrice stojí prezident Milan Babjak a že si chvíľu váhal, kým si ponuku prijal. Čo vtedy zavážilo? Rozhodol by si sa teraz rovnako?
„Prvá ponuka prišla pre môjho syna Sebastiána. Tá druhá už skrývala jedno veľké prekvapenie. Chceli aj mňa, čo mi trošku vyrazilo dych. Nečakal som takúto ponuku a v prvom momente som si to ani nevedel predstaviť. To rozhodovanie sa rodilo ťažko, no jedna vec veľmi zavážila popri tom a to že sa môžem ďalej venovať synovi. Prezident Miby pán Babjak zanechal vo mne tak dobrý dojem, že som tú podmienku odmietnuť nemohol. Našiel som výnimočného človeka s obrovským srdcom pre tento šport. Imponuje vo mne, že chce byť stále lepší a lepší. Chce to ale svoj čas, pretože sme sa vybrali cestou budovať mužstvo mladými perspektívnymi hráčmi.
A či by som sa aj teraz rozhodol rovnako? Určite áno!“
V druhej časti rozhovoru sa dozviete aký má náš tréner pohľad na uplynulú sezónu, prezradíme vám aj to, aké je to trénovať vlastného syna a odpovedal aj na otázku, či bude v našom klube pôsobiť aj v nasledujúcej sezóne.
Diskusia